Šikovný pomocník

kociky-postielka-5Čo spraví každá mamina, keď k nemu dieťa naťahuje rúčky? Zoberie ho. Rozšifruje signál, ktorý nám dieťa dáva, signál, že sa  chce nosiť na rukách a maznať sa, byť v matkinej blízkosti. Deti už od narodenia závisia od svojich rodičov, predovšetkým od matky, pretože práve ona trávi s deťmi najviac času. Vyžadujú si jej pozornosť a starostlivosť pri každodenných činnostiach. V dnešnej dobe sa ešte stále nájdu názory a články, že nemáme deti nosiť, lebo ich rozmaznávame, máme ich nechať spať vo svojich postieľkach, či dokonca umiestniť postieľku priamo do ich detskej izby. Alebo ako tomu bolo ešte „nedávno“, v pôrodniciach bola spoločná posteľ s matkou nahradená inkubátorom, či železnými postieľkami kde deti spali samostatne v jednej miestnosti, prirodzené dojčenie suplovali fľašky a nosenie  bolo v plnej miere nahradené len vozením v  kočíku.  Nechcem vám vnucovať svoj názor, no prikláňam sa skôr k opaku. Veď čo je pre malé bábätko najdôležitejšie okrem jeho základných biologických potrieb? Láska, blízkosť, telesný kontakt, pohladenie...

Skúste sa obzrieť o pár desaťročí späť, ďalej, pred železné postieľky a umelé mlieko z fľašiek... Stačí si pozrieť nejaký „film pre pamätníkov“ a čo tam uvidíte? Matky s maličkými deťmi uviazanými v šatkách pri ťažkej práci na poliach či okolo domácnosti. Viem, bola to iná doba, nie ľahká. Neboli k dispozícii dnešné technické vymoženosti, ktoré nám v domácnosti uľahčujú prácu, ani jednorazové plienky, či praktickejšie oblečenie pre deti. Dnes to máme o čosi ľahšie a navyše máme k dispozícii sociálny systém, v ktorom môže matka tráviť s dieťaťom celé tri roky. Finančne je to síce silne podhodnotené „zamestnanie“, ale to je už iná téma.

Podstatou je, že sa v istých veciach vraciame k tomu, ako to fungovalo nielen v tých „filmoch pre pamätníkov“, k tomu, čo bolo prirodzené a nemyslím si, že ide o módny výstrelok. Fľašky používame len ak už dojčenie nie je možné, neupierame deťom spánok v blízkosti rodičov a stále častejšie prijímame možnosti nosenia detí.

Často sa v rôznych článkoch k téme pôrod a veci s tým spojené dočítate, aký je pre dieťa samotný pôrod a príchod na tento svet ťažký, stresujúci a že dieťa prežíva šok. Nie vždy je však uvedený aj zvyšok informácií, ktoré by vám pomohli celé to pochopiť. Tiež mi to chvíľu trvalo, no odpovede som sa dočkala. Stále platí, že človek sa učí na vlastných chybách. Nie som výnimkou. Poučená vlastnou skúsenosťou a tiež tým, čo vidím u mojej priateľky, vravím, že až raz budem mať druhé dieťa, začnem ho nosiť skôr. Nosila som svoju dcérku, ale teraz keď sa obzriem späť, viem, že som mohla začať skôr a tiež som to mohla robiť častejšie. Dieťa deväť mesiacov vníma v tele matky jej duševný stav, tlkot srdca, jej pohyby, rytmus dychu, prežíva s ňou jej každodenné aktivity. Potom nasleduje pôrod a dieťa sa z bezpečia materského lona presúva do cudzieho sveta, temnotu nahradí svetlo, stále teplo zima, tlmené zvuky z matkinho tela sa menia v iné. A práve preto dieťa potrebuje nielen jesť či  spať, ale potrebuje cítiť blízkosť svojej matky, pocit bezpečia a to jednoznačne nosenie detí prináša. Dieťa zostáva takpovediac v „dianí“. Nie je kdesi v postieľke „odložené“ v miestnosti, ktorá mu prináša len „TICHO“. Áno, jestvuje porekadlo, ktoré vraví, že „ticho lieči“, ale v tomto prípade ho môžeme považovať za neopodstatnené. Váš drobček bude omnoho spokojnejší a bude tiež pokojnejšie spať, keď mu priblížite podobné podmienky ako mal vo vašom brušku. Stále mám čerstvo v pamäti ako dcérka  bez akejkoľvek mojej snahy zaspala, keď som si ju dala do nosiča a „niekam sa vybrala“, či niečo „robila“ a koľko mi trvalo kým som ju uspala v kočíku. To isté teraz zažívam po boku mojej priateľky. Má druhé dieťatko a bez jeho nosenia si to nevie predstaviť. Keď ideme von s našimi dcérkami, synčeka berie samozrejme s nami. Vezie sa v kočíku, pozoruje okolitý svet, zahrá sa, ale ako náhle začne byť nespokojný, dá si ho do nosiča a chlapček  sladko zaspí. Takto sa dokáže naozaj „dosýta“ vyspať až kým sa nepoberieme domov. Matka sa  neobmedzuje v pohybe, rozprávame sa, naokolo je počuť „hluk ulice“, z času na čas samozrejme aj okríkneme tie staršie, no najbližší je chlapcovi tlkot maminho srdca a tak stále spí. Podmienky veľmi podobné ako keď bol v brušku.   Je pravda,  niekedy ho preloží späť do kočíka, to už je potom ale otázka pár minút a malý sa zobudí.

Nestať sa otrokom a nemať boľavý chrbát

Nosenie je krásny zážitok, nielen pre dieťa, ale aj pre vás. Keď vidíte to drobné telíčko ako sa k vám túli a aké je spokojné, v tom okamihu, možno len na chvíľu, no predsa, prestáva existovať okolitý svet a vy si vychutnáte ten nádherný moment.

S nosením detí sa však vynárajú aj dve najčastejšie otázky: „nebude ma bolieť chrbát“ či „nebude dieťa na nosenie navyknuté až príliš“? Moja odpoveď na prvú otázku? Bude ak si „naraz naložíte veľa“. Je to podobné ako s cvičením. Treba na to ísť pomaly a postupne „pridávať na obťažnosti“. Ak začnete s nosením hneď po narodení, kedy je dieťatko ľahšie (3-4 kg), nemali by ste pociťovať žiadnu záťaž. Napokon nenosíte deti celý deň. Striedajte, nielen u novorodencov,  nosenie s chvíľami keď dieťa len tak samo pozoruje svet a neskôr sa aj hrá. V prípade, že začínate s nosením neskôr, ako som to spravila aj ja, určite bude chvíľu trvať, kým si na túto záťaž zvyknete. Pri nosení sa striedajte. Nemusí to byť len matka :). Aspoň sa vám potom nestane to čo mne. Keď sme sa vybrali na dovolenke na turistiku, bola som to práve ja a len ja, ktorá si to „odmakala“ za dvoch, pretože dcérka chcela byť len „na mne“ :).

A druhá otázka? Všetko závisí od samotného dieťaťa. Sú aj také, ktoré nosenie odmietajú úplne. Živým príkladom je práve moja už spomínaná priateľka. Jej dcérka sa nechcela nosiť vôbec. V podstate sa dá povedať, že sme ich nosič zabehli my. S príchodom synčeka sa situácia zmenila. Nosí ho podľa jeho potreby a nevie si to vynachváliť. Dokáže sa tak naraz venovať nielen obom deťom, no plniť si aj niektoré domáce povinnosti. Časté nosenie jej syn následne vynahrádza ľahším osamostatňovaním. Dokáže sa oveľa dlhšie zahrať a rôzne zabaviť sám, bez toho aby musela okolo neho stále „skákať“, čo v porovnaní s prvou dcérkou je obrat o 180 stupňov. Ako dieťa rastie, rozvíjajú a zdokonaľujú sa jeho motorické schopnosti. Tým si dieťa samé prirodzene skracuje dĺžku nosenia, začína uprednostňovať voľný pohyb, batolenie sa a lezenie. Takto sa pozvoľna mení nosenie v praktickú záležitosť.

Výhody nosenia „v kocke“

Výhody nosenia by som „v kocke“ zhrnula do dvoch kategórií. A síce, jednak sú to výhody, ktoré prináša rodičom a potom výhody, ktoré prináša našim deťom.

Nosenie je pre rodičov jedno veľké plus.Okrem vzájomnej blízkosti, kedy sa rozvíja obrovské citové puto a kedy oveľa rýchlejšie pochopíte potreby dieťaťa, predstavuje nosenie uľahčenie každodennej vyčerpávajúcej starostlivosti o dieťa. Nosenie v niektorom z detských nosičov (šatka, „klokanka“, manduca) vám tiež prináša „voľné ruky“ a „voľný pohyb“. Deti nosíme a nosiť budeme. Tak prečo si nespojiť príjemné s užitočným?

Nosené deti majú pocit bezpečia a tak sa nemusia plačom dožadovať pozornosti, teda menej plačú. Navyše, takto v blízkosti matky a z toho vyplývajúcim pocitom bezpečia, sa ľahšie adaptujú na vonkajší svet plný neznámych vecí (zvukov, vôní...), sú samostatnejšie. Upokojujúce hojdanie (v podobe pohybov matky) a tiež známy tlkot srdca zaručuje pokojný a dlhý spánok, z čoho automaticky vychádza spokojnejšie dieťa.

Tu by som si dovolila spomenúť jeden príspevok, ktorý som čítala len nedávno. Bolo mi tej maminky skutočne ľúto a páčilo sa mi ako si spravila po svojom napriek, všetkým radám a odporúčaniam. Narodilo sa jej dieťatko, ktoré naozaj stále plakalo, priam kričalo, skoro vôbec nespalo. A tak ju začala nosiť. Nosí ju a ako tvrdí v príspevku, nosiť ju bude. Malá vraj stále „kričí“, ale že už je to omnoho lepšie. A všetkým, čo jej tvrdia, že ju nosením rozmazná, dáva jasnú odpoveď. Robí pre svoje dieťa čo môže.

A čo môžem o nosení povedať za seba? U mňa a mojej dcérky to boli okrem telesného kontaktu dve veci, ktoré nám nosenie prinášalo. Kým bola malinká a nosila som ju tvárou k sebe, pri chôdzi jednoducho a veľmi rýchlo zaspala. Neskôr, keď už spávala len dva krát denne, vypĺňali sme čas takým „cieleným“ nosením. Dala som si ju do nosiča a vyrazili sme spolu do obchodu, do lekárne či na poštu, alebo len jednoducho vyvešať bielizeň na dvor. Obzerala si svet, no zároveň bola pri mne. Keď som ju mala v nosiči, bola som spokojná ja i ona. Úplne najviac som ocenila tohto „pomocníka“ na dovolenkách. Nemusela som byť ukrátená o „ľahšiu“ turistiku, kam by som sa s kočíkom nedostala. Vyriešila som to nosičom. Keď mala pol roka, rok a pol a aj toto posledné leto, keď už mala dva a pol roka :) (tie posledné dve letá som ju samozrejme nosila už na chrbte... tiež mám svoje „silové“ limity).

Pár praktických rád na záver

  • pri nosení dbajte na primerané oblečenie detí. V lete treba myslieť na to, že dieťa ohrievame aj vlastným telom, preto stačí obliecť niečo ľahšie. Ani nosenie v zime nepredstavuje problém. Kým je dieťa malinké, je vhodnejšie schovať ho pod kabát či bundu. Neskôr nezabúdajte na dostatočné teplo pre nožičky (vhodné je používať návleky).
  • myslite na bezpečnosť. Dieťa v žiadnom prípade nenoste pod vplyvom alkoholu a nosenie si nespájajte so športovými aktivitami tipu jazda na bicykli, kolieskových korčuliach a pod.
  • nosiť môžete deti od narodenia a pri nosení v šatke striedajte strany nosenia, aby nedochádzalo k jednostrannému zaťažovaniu svalstva.

Nosiče a klokanky na www.kociky.sk

Mamička Baška

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.